├Üvod   |  Pas???? LUXOR   |  Hist??ria LUXORKY

Hist??ria LUXORKY

Slávne ─?asy kaviarne LUXORKA

V ─?ase otvorenia kaviarne Luxorka bolo v Bratislave 35 ve─?kých kaviarní a 306 reštaurácií a menších kaviarni─?iek. Okrem toho boli v meste aj tzv. vý─?apy kávy, ktoré neboli nato─?ko noblesné ako kaviarne. Luxorka bola spolu s kaviar??ou Grand od svojho vzniku pova??ovaná za nové centrum umeleckej bohémy. Jej pravidelnými hos??ami boli napríklad Janko Alexy alebo Zuzka Zguriška. 
Prevádzkarom podniku bol dlhé roky pán Martin Pernecký, v─?aka ktorého pamätiam sa zachovalo nemálo informácií o kaviarenskom ??ivote v medzivojnovej Bratislave. Luxorka bola známa tým, ??e sa v nej podávalo a?? 12 druhov káv. Kávu v kaviar??ach v tom ─?ase pripravovali špeciálne školení kuchári a recepty na jej prípravu boli tajomstvom personálu. V Luxorke mohli hostia ochutna?? presso kávu, tureckú kávu, berlínsku kávu so š─?aha─?kou, mramorovú kávu, rôzne druhy bielych káv, kávu kapucín, alebo tzv. kávu s ko??ou a bez ko??e. Turecká káva sa pripravovala v d??ezve. Musela sa 2x prevari??, aby mala pri podávaní „─?iapo─?ku“. V Luxorke sa nestávalo (ako v iných podnikoch), ??e by hostia tureckú kávu museli reklamova?? z dôvodu, ??e nemala spomínanú ─?iapo─?ku. Luxorka bola prvou bratislavskou kaviar??ou, v ktorej ku káve automaticky servírovali vodu a v letných mesiacoch dokonca sódovku.
??ivot a ruch tej-ktorej kaviarne bol závislý od štamgastov, preto??e práve tí vytvárali atmosféru podniku a v─?aka nim prichádzali aj be??ní ─?udia. Personál štamgastom prejavoval nále??itú úctu. Bolo be??né, ??e ka??dý štamgast mal svojho obsluhujúceho, ktorý sa ho v??dy pri príchode ujal, usadil ho na ob─?úbené miesto a priniesol objednávku bez toho, aby musel hos?? otvori?? ústa. Dobrý podnik sa vyzna─?oval tým, ??e poznal potreby a chute svojich stálych hostí, a ak si štamgast zabudol náhodou pe??a??enku doma, nebol problém ani to. Raz ro─?ne si Luxorka ka??dého štamgasta uctila aj pohostením na svoj ú─?et. Ako sme u?? spomínali bola noblesným kaviarenským podnikom, tak??e personál obsluhoval hostí v predpísanom smokingu, a prevádzkar musel by?? dokonca vo fraku. ─?ašníci boli vyškolení, ovládali okrem sloven─?iny aj ma─?ar─?inu a nem─?inu a boli ve─?mi motivovaní, preto??e im prinále??alo 10% z tr??ieb podniku. Hostia i personál sa k sebe správali nanajvýš kultivovane a s rešpektom. Kaviarne boli kultúrnymi miestami a v mnohých prípadoch aj pracov??ami. Bolo be??ným javom, ??e niektorí štátni úradníci alebo právnici ─?as?? d??a pracovali v kaviarni, kam za nimi prichádzali klienti. Fajnovejšie kaviarne mali pre tento ú─?el aj amplióny, ktorými vyvolávali mená úradníkov alebo právnikov, aby títo vedeli, ??e za nimi prišla „stránka“ v pracovnej veci. Povinnou výbavou dobrej kaviarne bola denná a intelektuálna tla─? a luxusné ─?asopisy o móde a spolo─?enskom ??ivote. Periodiká boli osadené v drevených krídlových stojanoch. Niektorí návštevníci mali vo zvyku drahé ─?asopisy ni─?i?? vytrhávaním strán, ktoré ich zaujímali, tak??e kaviarne boli nútené ka??dú stranu znehodnocova?? pe─?iatkou. Toto opatrenie malo v Luxorke zmysel. Personál zaznamenal menej snáh hostí odnáša?? si ─?asti ─?asopisov domov:).
Kaviarensky ??ivot v Luxorke za─?ínal u?? od siedmej hodiny rannej. Prvými návštevníkmi boli zvy─?ajne starí mládenci alebo študenti, ktorí sa prichádzali do podniku nara??ajkova?? a pre─?íta?? si v ─?erstvých novinách politické komentáre a správy. Študenti prichádzali do kaviarní ve─?mi skoro z dôvodu, ??e vä─?šina z nich ??ila v neutešených podnájmoch a v kaviarni bolo príjemné prostredie, teplo a rozvoniavala v nich káva a jedlo. Aj preto ich mnohí pova??ovali viac za svoj domov ako spomínaný nezriedka predra??ený a neútulný podnájom. Odbitím ôsmej hodiny prichádzali do podniku dôchodcovia, nudiace sa man??elky a nezamestnaná inteligencia. Dámy zvy─?ajne vydr??ali v Luxorke a?? do skorého popoludnia, kedy prichádzali ich man??elia alebo snúbenci. ─?as si krátili maškrtením, klebetením, ─?ítaním módnych ─?asopisov a, samozrejme, há─çkovaním. Ponuka dezertov Luxorky bola bohatá. Podnik ponúkal domáce makové a orechové kolá─?e, slávne bratislavské ro??ky, smotanové zákusky a tie?? vlastnoru─?ne vyrábanú zmrzlinu. V nede─?u popoludní bývala Luxorka pripravená na príchod starých bratislavských rodín, ktoré po─?as tý??d??a do kaviarne nechodili, preto??e to pova??ovali za nanajvýš nevhodné. V nede─?u však do kaviarne prichádzali s cie─?om ukáza?? sa na verejnosti a vypi?? si kávu so š─?aha─?kou. Pri platení „hlavy“ týchto rodín dávali personálu okázalo prepitné, aby bolo vidno, ??e sú štedrí a ??e po─?as tý??d??a neprichádzajú do podniku z princípu, nie preto ??e by boli šporovliví (lakomí J). Ani Luxorke sa však nevyhla kategória hostí, ktorej sa hovorilo „kaviarenský parazit“. Išlo o návštevníkov, ktorí si objednali kávu alebo alkohol napriek tomu, ??e nemali ─?ím zaplati??. Úhradu riešili v skutku vynaliezavým spôsobom. Po─?as pobytu v kaviarni si vyhliadli niekoho zo známych a po ─?ašníkovi mu poslali lísto─?ek s prosbou, aby za nich útratu vyrovnal. Pred druhou svetovou vojnou a po─?as nej sa nestávalo, ??e by známy za „svojho parazita“ nezaplatil. Po vojne sa však tento zvyk zmenil, tak??e aj kaviarne boli nútené meni?? stratégiu a poskytova?? hos??om slu??by viac na dlh. Personál Luxorky nemal rád „škemranie“. Aj pri konzumácii na dlh sa vy??adovalo od hos??a sebavedomie a dôstojnos??. A o─?akávalo sa, ??e urobí vä─?šiu útratu ako iba za jednu kávu.
Kaviarne boli v medzivojnovom období tie?? miestom, kde sa tvorilo, diskutovalo, písalo a organizovali sa spolky. Luxorka bola centrom „elánistov“, ─?udí organizovaných okolo jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších ─?asopisov ─?esko–Slovenskej republiky a neskôr prvej Slovenskej republiky. Zalo??il ho v roku 1930 básnik Ján Smrek. ─?asopisu sa darilo a?? do roku 1947, kedy bolo jeho vydávanie zakázané. Po─?as jeho vydávania vznikali niektoré ─?lánky práve v prostredí kaviarne Luxorka, kde sa stretávala slovenská kultúrna elita vrátane Janka Poni─?ana a neskôr aj Laca Novomestského. Personál podniku rád popisoval dianie na bujarých schôdzkach bratislavskej inteligencieJ. Zuzka Zguriška sa údajne nechala nieko─?kokrát unies?? stretnutiami nato─?ko, ??e ju hostia videli tancova?? aj na stole:). 
Umenie a kultúra neboli jedinými dôvodmi, pre ktoré boli kaviarne denne hojne navštevované. Dôvodom bola aj mo??nos?? zahra?? si spolo─?enské hry (domino, biliard, karty alebo šachy). Luxorka bola ob─?úbeným podnikom šachistov. Hrávalo sa tu dokonca o peniaze. Jedno obdobie bol podnik nútený vstup šachistom do kaviarne obmedzi??, preto??e „pohrú??enos??“ do hry spôsobila, ??e robili neporiadok a nekonzumovali. Traduje sa historka, ??e jeden nemenovaný úradník bratislavského magistrátu si kávu pri hre zamiešal šachovou figúrkou:).
Kaviarenský ??ivot v Bratislave po vojne ─?iasto─?ne ustal a niektoré podniky zanikli úplne. Luxorka bola zatvorená a do budovy presídlila pod─?a pamätníkov „nejaká in??inierska spolo─?nos??“. Neskôr bola kaviare?? opä?? otvorená. Bolo to v ─?ase, kedy sa stala nápojovým „hitom“ zalievaná káva. Prevádzkari kaviarní nespomínajú na toto obdobie ve─?mi radi, preto??e platilo, ??e hos?? má dovolené všetko, tak??e ak niekto odišiel nepozorovane bez zaplatenia, útratu musel uhradi?? vrchný. Jedálni─?ek kaviarne zaznamenal tie?? zmeny. V menu sa objavila dr??ková polievka a fazu─?ovica. Ob─?úbené „vyproš??ováky“ mladej generácie slovenských hercov. Do podniku zvykol zavíta?? aj Julo Satinský po─?as „dlhej cesty domov“ zo školy. 
V 60. rokoch prišlo k zatvoreniu kaviarne Luxorka a  neskôr bola budova prerobená na bytový dom. Iba na prízemí fungovalo zopár obchodných prevádzok.

Od roku 2000 je Luxorka polyfunk─?ným objektom. Jej sú─?as??ou je aj obchodná PASÁ?? Luxor, ktorá je otvorená z troch ulíc (Dunajskej Štúrovej a Grösslingovej). Snahou je, aby sa pasá?? (prostredníctvom skladby prevádzok, ktoré v nej pôsobia) stala opä?? ob─?úbeným verejným priestorom - centrom kultúry, oddychu, tvorivých stretnutí a miestom, kde sa ─?udia budú radi vraca?? a kde bude cíti?? pomyselný odkaz starej Luxorky.

...Prí─?te sa pozrie?? na miesto, ktoré je neodmyslite─?nou sú─?as??ou ??ivota a kultúrneho diania  starej Bratislavy.